Úle a ich vlastnosti zásadne ovplyvňujú vaše včelárenie

Náš názor je, že dnešné úle nie sú len bežným nástrojom na moderné včelárenie, ale vo veľkej miere ovplyvňujú ako bude vaše včelárenie vyzerať, ako veľmi bude namáhavé, ako bude ziskové a v neposlednom rade, akú radosť a potešenie vám to celé prinesie. Námaha, zisk a radosť idú v ruka v ruke.

Naším cieľom je pravdaže dosiahnuť stav, kedy pri čo najmenšej námahe dosiahneme významný zisk a obrovskú radosť

Úle a ich vlastnosti vyplývajúce z kvality použitých materiálov a konštrukcie sú v tomto snažení významným faktorom. Pri pohľade do včelárskej histórie nachádzame veľa zmienok o tom, že pred 50 rokmi by u nás asi len málo včelárov napadlo včeláriť v neizolovaných úľoch. Vo včelárskej literatúre nájdeme mnoho informácií o hrúbke stien brtí, klátov a dlabákov (80-100 mm) alebo slamených košníc (30-50 mm) a neboli to steny tenké, skôr naopak. Tým sa samozrejme nechceme vracať k tomu ako sa včelárenie robilo kedysi, avšak princípy a určité zásady sú nemenné. Niekedy v roku 1948 Farrar zistil, že úľová stena z 2,5 cm dosky je postačujúca, pretože včelstvo v zimných mesiacoch úľový priestor nevyhrieva a tak sa zrodili tenkostenné úle. Toto zistenie sa následne rozšírilo do zvyšného včelárskeho sveta a bolo akceptované ako univerzálne. Je však nutné uviesť, že Farrar včeláril v Kalifornii, ktorá je geograficky v subtropickom pásme. V Európe sa v subtropickom pásme nachádza sever Afriky a južné časti štátov v okolí Stredozemného mora.

Používanie tenkostenných úľov sa podľa nášho názoru v miernom pásme ukazuje ako veľmi problematické

  • radosť z nízkej ceny úľov a sen o nízkych nákladoch sa rozplýva pri každoročnom zimnom (niekedy aj letnom) zakrmovaní hlavne vo vyšších nadmorských výškach. Zástancovia tohto úľového systému odporúčajú aspoň 23 kg cukru, lepšie však 30 kg
  • vytváranie oddelkov ako forma kontroly rojovej nálady a posilňovanie základného včelstva sa uvádza ako prednosť je ale potrebné povedať, že to je skôr nutnosť
  • odporúča sa zazimovanie veľmi silných včelstiev, ktoré si s nízkymi teplotami vedia poradiť. Prirodzeným spôsobom to veľmi dobre nefunguje pretože včelstvo si určuje svoju veľkosť s akou ide do zimy. Treba vyrábať oddelky a materské včelstvo oddelkami posilniť. Posilňovanie oddelkami v auguste alebo v septembri nemá efekt, posilniť oddelkami materské včelstvá neskôr, sa ukázalo ako východisko

Aktivity spojené s vyššie uvedeným vyúsťujú do zvýšenej namáhavosti a práce, pribudli náklady na cukrové zásoby čím sa znižuje ziskovosť, pribudli ďalšie problémy ktoré určite neprispejú k radosti z včelárenia.

Odporúčame prečítať si článok o našom výskume energetických strát a dopade na medný výnos alebo o výskume energetických strát a dopade na klieštika včelieho.

Časom sa začali vyrábať a používať nástavky s 20 mm výplňou polystyrénu v stene (vyrábajú sa dodnes), čím sa mala zvýšiť ich teplodržnosť a dostali názov „zateplené“. Naše merania vo výskume energetických strát a dopade na medný výnos ukázali, že úle s 20 mm polystyrénovou výplňou vykazujú ešte horšie hodnoty teplodržnosti ako tenkostenné úle. Pokusy robili aj iní s rovnakým výsledkom a záver automaticky znel tak, že úľ zatepľovať netreba. Treba však ísť trochu ďalej do hĺbky.

Na scénu prichádzajú polystyrénové úle

Včelári vedia, že vytvorením priaznivých podmienok pre udržiavanie teploty v úľovom priestore podporia a urýchlia jarný rast včelstva a liahnutie nových včiel, ktoré majú čo najskôr nahradiť prirodzené straty zimných. V roku 1962, Ing. Václav Smělý český včelár, ktorý pracoval na zavádzaní výroby penového polystyrénu, sa neuspokojil s teplodržnosťou vtedajších úľov. Rozhodol sa tento vtedy nový izolačný materiál odskúšať a začal včeláriť v polystyrénových úľoch s hrúbkou steny 80 mm. Zistil, že silno zateplený úľ má pre včelstvo mimoriadne vhodné vlastnosti. Svoje výsledky a skúsenosti precízne spracoval a publikoval a aj dnes je možné nájsť jeho publikácie. Polystyrénové úle v tej dobe nikto ani v Čechách, ani na Slovensku nevyrábal a preto sa nerozšírili do praxe.

Zásadný zlom v celom včelárskom svete nastal, keď sa rozšíril klieštik včelí (Varroa destructor). Hrôza, ktorá trvá dodnes má za následok obrovské úhyny včelstiev, pokles počtu včelárov, pokles počtu včelstiev, problémy s opeľovaním a súvisiace ekologické problémy. Že so včelami sa deje niečo zlé vedia aj laici.

Máme za to, že zásadné zmeny, ktoré nastali v poslednom polstoročí a ktoré predchádzali súčasnému obdobiu vysokých strát sú hlavne:

  • používanie tenkostenných úľov alebo inak nedostatočne teplodržných úľov
  • nízka účinnosť liečby včiel proti klieštikovi včeliemu