Skúmame energetické straty v úľoch a ich dopad na rozmnožovanie klieštika včelieho

Aký vplyv má používanie teplodržných úľov na jarný vývin, alebo ako znižuje energetické nároky, sme už popísali podrobnejšie v článku o našom výskume energetických strát a dopade na medný výnos a tu sa nechceme opakovať.

Aký typ úľa používame nemá na výskyt klieštika včelieho žiadny vplyv. Dôležité ale je, ako veľmi sa mu v ňom darí rozmnožovať

Sme presvedčení, že tenkostenné úle, ktoré sa v Európe prevažne používajú, klieštika privítali akoby do otvorenej náruče. Zástancovia tenkostenných úľov pravdepodobne na tomto mieste prestanú čítať. Vrele im však odporúčame dočítať túto sekciu do konca, prípadne sa ešte vrátiť na článok švajčiarskych výskumníkov o reprodukcii klieštika.

Čo to má spoločné s teplotou v úli?

Všetko sa odvíja od dĺžky vývoja včely, ktorá sa priamo odvíja od teploty v úľovom priestore a tá sa odvíja aj od teplodržnosti úľa.

"Plod sa vyliahne nepoškodený, aj keď sa vyvíjal pri teplote 32°C, ale čas jeho vývinu sa predlžuje pri robotnici z 21 na 22 - 26 dní."

Čavojský a kol., 1981, s.61

Z článku o reprodukcii klieštika je jasné, aké sú reprodukčné možnosti samčeka klieštika včelieho a koľko samičiek na oplodnenie má k dispozícii. Pri teplote 34,5°C stíha samček oplodniť len jednu samičku, hoci k dispozícii v bunke ich má 4-5. Vyliahnutím dospelej včely sa jeho možnosť oplodniť ďalšie samičky končí.

Problém však nastáva, keď včelstvo kvôli nedostatočnej teplodžnosti úľa nedokáže vždy a v každom mieste plodiskového nástavku vyhriať plod na 34,5°C. Áno, včely sa vyliahnu, trvá im to však dlhšie a v tom je celý háčik. Predĺžením času zaviečkovanej larvy a kukly sa zvyšuje reprodukčná efektívnosť samčeka, ktorý stíha oplodniť viac ako len jednu samičku. Ak namiesto jednej samičky stihne oplodniť dve, jeho reprodukčná efektívnosť stúpa o 100 %, ak tri... atď. Tu netreba robiť rozsiahly výskum, jeden digitálny teplomer s čidlom zapichnutým v pláste so zaviečkovaným plodom nám poskytne jasnú odpoveď. Ak je vonku chladno, ak je včelstvo v tenkostennom alebo inom slabo teplodržnom úli, ak ide navyše o slabšie včelstvo, teplota plodového telesa klesá aj na 30°C. Samček má na oplodnenie ďalších samičiek omnoho viac času.

Reinvázia alebo reinfekcia

Myslíme si, že výskyt tzv. reinvázie (reinfekcie) klieštika včelieho je záležitosťou teplodržnosti úľa. Pri mnohých meraniach teploty plodového telesa sme zistili nižšiu teplotu ako 34°C. Vyskytuje sa to buď na okraji plodového telesa, alebo v tenkostenných úľoch v prípade poklesu vonkajšej teploty aj v strede. Tým pádom sa predĺži čas strávený robotničou kuklou pod viečkom a práve predĺženie tohto času je významné pre reprodukčnú efektivitu klieštika a spôsobí náhly nárast počtu klieštika včelieho vo včelstve, ktorý sa navonok javí ako reinvázia. Je to len výsledok zlej teplodržnosti úľa, ktorý poskytol klieštikovi väčší priestor a ten to s radosťou využil.

Záver

Všeobecne sa neskorší nástup plodovania v tenkostenných úľoch môže považovať za prednosť podľa úvahy „čím neskoršie plodovanie, tým neskoršia reprodukcia klieštika“. S tým tvrdením sa nestotožňujeme a hlavne platí iba vtedy, ak si s klieštikom na jar nevieme účinne poradiť a radikálne jeho počet znížiť.

Je niekoľko hlavných faktorov, ktoré spoločne predstavujú pre včelstvo smrteľný koktail, ktorého výsledkom sú katastrofálne úhyny včelstiev. Je samozrejmé, že poznať treba všetky alebo skoro všetky. Dôležitejšie ale je, poznať práve tie ktoré vieme ako včelári priamo ovplyvniť a naozaj v tej oblasti niečo urobiť.

Používanie teplodržných úľov a spoľahlivé udržiavanie klieštikovej nákazy na nízkej úrovni ( napr. zariadením Varroa Terminator) umožňuje včeláriť rentabilne a bez rizika zimných úhynov

Naše riešenie

Úľ HiveTD svojou konštrukciou a použitými materiálmi zabezpečuje vysokú mieru teplodržnosti. Straty energie sú minimalizované na najnižšiu možnú mieru, preto vývin včiel prebieha v štandardných dĺžkach bez obrovských nárokov na udržiavanie požadovanej teploty a bez kolísania teplôt vplyvom vonkajšieho prostredia.

Použitá literatúra:

ČAVOJSKÝ, Valent a kol. 1981. Včelárstvo. Bratislava : Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov, n.p., 1981. 628 s.