Skúmame energetické straty v úľoch a ich dopad na medný výnos

Energiu a jej straty v úľoch úzko spájame s manažmentom tepla a schopnosti úľa teplo udržať. Pri vyhodnocovaní medného výnosu ako jedného z kvantitatívnych ukazovateľov, je potrebné brať do úvahy aj vplyv prostredia. Pri snahe maximalizovať medný výnos a pritom vynechať kvalitu úľa ako významného faktora prostredia a namiesto toho hľadať východisko v kvalite genetickej zložky (šľachtenie) je cieľ väčšinou nedosiahnuteľný. Zvlášť v bežných, nelaboratórnych podmienkach.

Prečo je dôležité aby bol úľ teplodržný?

• Jarný rozvoj
  Ak je dlhá, studená jar, v úľoch bez dostatočnej teplodržnosti dochádza k oneskorenému jarnému rozvoju a včelstvá nemôžu využiť bohatú ponuku nektáru, pretože nie sú v znáškovej kondícii
• Vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania
  Je to práve vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania čo predstavuje najväčšiu náročnosť na energiu. Spotreba medu na vyhrievanie je veľmi vysoká a tieto straty zásadným spôsobom ovplyvňujú rentabilitu včelárenia. Včelstvo v teplodržnom úli lepšie využíva možnosti na zber nektáru pretože sa väčšina jeho lietaviek nemusí venovať udržiavaniu potrebnej teploty pre vyvíjajúci sa plod
• Náhle zmeny vonkajšej teploty
  Ak aj po dobrej znáške nastane chladnejšie obdobie, zásoby medu sa neznížia ako je obvyklé v úľoch bez dostatočnej teplodržnosti

"Rozličná je aj spotreba potravy pri dospelých včelách, ktorú ovplyvňujú životné a pracovné podmienky; je tým vyššia, čím je prostredie, v ktorom včely žijú, nepriaznivejšie a čím viac a namáhavejšie musia pracovať. Napr. v nedostatočne uteplených úľoch, v ktorých sú veľké straty tepla, včely spotrebujú na výrobu tepelnej energie viac zásob než v dobre izolovaných úľoch. Konzum glycidových zásob, t.j. medu, príp. cukru, je veľký najmä v období, keď včely chovajú plod, pretože tento potrebuje pre svoj vývoj stálu teplotu 34 - 36°C."

Čavojský a kol., 1981, s.52

Izolované steny neznamenajú automaticky teplodržnosť

Všeobecne je rozšírený názor že úľ s akokoľvek izolovanými stenami je teplodržný. To však nemusí byť pravda. Je samozrejmé, že teplodržnosť úľa nie je len výsledkom použitých materiálov ale aj jeho konštrukcie. Pri nevhodnej konštrukcii úľa a nevhodnom remeselnom spracovaní stena úľa z akokoľvek veľmi izolujúceho materiálu nezabezpečí teplodržnosť.

Preto si myslíme, a výsledky našich meraní to potvrdzujú, že úľ s 20 mm polystyrénovou vložkou v stene je síce úľ s izoláciou, ale o jeho teplodržnosti nie je možné vôbec hovoriť. To dokazujú výsledky meraní, kde úľ s takouto konštrukciou dopadol ešte horšie ako úľ z obyčajnej 22 mm hrubej dosky (tzv. tenkostenný).

Meranie energetických strát úľa

Prečo sme to robili?

Oblastiam ktoré sú už dávnejšie dobre preskúmané:

• teplota v úli počas sezóny
• teplotné pomery v chumáči v zimných mesiacoch

sme nevenovali pozornosť.

Preto sme sa zamerali na to, čo preskúmané nie je:

• energetické straty a hodnotenie úľových systémov v jarných a letných mesiacoch

Odmerať spotrebu energie na vyhrievanie úľového priestoru je však možné a prakticky uskutočniteľné.

Ako sme to robili?

Vyvinuli sme jednoduchý ale pomerne presný spôsob merania teplotných strát v rôznych typoch úľov. Podľa tohto postupu si môžte urobiť vlastné meranie.

Na meranie sme použili:

• 250W ohrievaciu žiarovku
• merač spotreby elektrickej energie
• termostat s teplomerom
• 2x polystyrénová doska o hrúbke 80 mm
• nástavky rôznych konštrukcií a materiálov

Nová galéria už čoskoro!

Meranie sme uskutočňovali v v miestnosti pri uvedenej teplote v bezvetrí. Počas meraní bol každý nástavok zhora aj zospodu zakrytý polystyrénovou doskou hrubou 80 mm. Tepelné straty boli merané spotrebou elektrického prúdu v kWh tak, aby v nástavku bola dosiahnutá teplota 35°C. Výsledky teda hovoria o energetických stratách cez úľové steny.

Tabuľka 1: Energetické straty

Tabuľka zobrazuje výsledky namerané v miestnosti pri uvedenej teplote v bezvetrí. V prírode je bezvetrie skôr výnimkou ako pravidlom. Ďalšie merania v exteriéri ukázali, že energetické straty pri nedostatočnej teplodržnosti stien v dôsledku vetra predstavujú ďalších približne 10%.

Záver

Lepšia teplodržnosť a z nej vyplývajúce nízke energetické straty vedú k záveru, že pre včelstvo je oveľa menej náročné požadovanú teplotu v úli vytvoriť a udržať

Vráťme sa k jednotlivým dôvodom prečo je dôležité aby bol úľ teplodržný už s vedomím o rozsahu energetických strát nameraných v nástavkoch.

• Jarný rozvoj
  Treba zdôrazniť, že skorý jarný rast nie je výhodou iba v rýchlejšej príprave včelstva na jarnú znášku. Podstatnejšia je čím skoršia náhrada ubúdajúcich zimných včiel novými včelami schopnými zabezpečiť jarný rozvoj
• Vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania
  Ako sme už spomenuli, je to práve vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania čo predstavuje najväčšiu náročnosť na energiu. Vykurovacím obdobím v ľudských príbytkoch sú jesenné a zimné mesiace, u včiel presne naopak. Teplota sa nepohybuje okolo 20°C ako v našich príbytkoch, ale dosahuje až 35°C. Spotreba medu na vyhrievanie je veľmi vysoká!
• Náhle zmeny vonkajšej teploty
  Úle s dostatočnou teplodržnosťou vyrovnávajú výkyvy teplôt a včelstvo nemusí na ne reagovať
  Zásoby medu sa nespotrebujú na dosiahnutie požadovanej teploty ako je obvyklé v úľoch bez dostatočnej teplodržnosti

Použitá literatúra:

ČAVOJSKÝ, Valent a kol. 1981. Včelárstvo. Bratislava : Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov, n.p., 1981. 628 s.