Skúmame energetické straty v úľoch a ich dopad na medný výnos

Energiu a jej straty v úľoch úzko spájame s manažmentom tepla a schopnosti úľa teplo udržať. Pri vyhodnocovaní medného výnosu ako jedného z kvantitatívnych ukazovateľov, je potrebné brať do úvahy aj vplyv prostredia. Pri snahe maximalizovať medný výnos a pritom vynechať kvalitu úľa ako významného faktora prostredia a namiesto toho hľadať východisko v kvalite genetickej zložky (šľachtenie) je cieľ väčšinou nedosiahnuteľný. Zvlášť v bežných, nelaboratórnych podmienkach.

Prečo je dôležité aby bol úľ teplodržný?

  • Jarný rozvoj
    Ak je dlhá, studená jar, v úľoch bez dostatočnej teplodržnosti dochádza k oneskorenému jarnému rozvoju a včelstvá nemôžu využiť bohatú ponuku nektáru, pretože nie sú v znáškovej kondícii
  • Vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania
    Je to práve vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania čo predstavuje najväčšiu náročnosť na energiu. Spotreba medu na vyhrievanie je veľmi vysoká a tieto straty zásadným spôsobom ovplyvňujú rentabilitu včelárenia. Včelstvo v teplodržnom úli lepšie využíva možnosti na zber nektáru pretože sa väčšina jeho lietaviek nemusí venovať udržiavaniu potrebnej teploty pre vyvíjajúci sa plod
  • Náhle zmeny vonkajšej teploty
    Ak aj po dobrej znáške nastane chladnejšie obdobie, zásoby medu sa neznížia ako je obvyklé v úľoch bez dostatočnej teplodržnosti

"Rozličná je aj spotreba potravy pri dospelých včelách, ktorú ovplyvňujú životné a pracovné podmienky; je tým vyššia, čím je prostredie, v ktorom včely žijú, nepriaznivejšie a čím viac a namáhavejšie musia pracovať. Napr. v nedostatočne uteplených úľoch, v ktorých sú veľké straty tepla, včely spotrebujú na výrobu tepelnej energie viac zásob než v dobre izolovaných úľoch. Konzum glycidových zásob, t.j. medu, príp. cukru, je veľký najmä v období, keď včely chovajú plod, pretože tento potrebuje pre svoj vývoj stálu teplotu 34 - 36°C."

Čavojský a kol., 1981, s.52

Izolované steny neznamenajú automaticky teplodržnosť

Všeobecne je rozšírený názor že úľ s akokoľvek izolovanými stenami je teplodržný. To však nemusí byť pravda. Je samozrejmé, že teplodržnosť úľa nie je len výsledkom použitých materiálov ale aj jeho konštrukcie. Pri nevhodnej konštrukcii úľa a nevhodnom remeselnom spracovaní stena úľa z akokoľvek veľmi izolujúceho materiálu nezabezpečí teplodržnosť.

Preto si myslíme, a výsledky našich meraní to potvrdzujú, že úľ s 20 mm polystyrénovou vložkou v stene je síce úľ s izoláciou, ale o jeho teplodržnosti nie je možné vôbec hovoriť. To dokazujú výsledky meraní, kde úľ s takouto konštrukciou dopadol ešte horšie ako úľ z obyčajnej 22 mm hrubej dosky (tzv. tenkostenný).

Meranie energetických strát úľa

Prečo sme to robili?

Oblastiam ktoré sú už dávnejšie dobre preskúmané:

  • teplota v úli počas sezóny
  • teplotné pomery v chumáči v zimných mesiacoch

sme nevenovali pozornosť.

Preto sme sa zamerali na to, čo preskúmané nie je:

  • energetické straty a hodnotenie úľových systémov v jarných a letných mesiacoch

Odmerať spotrebu energie na vyhrievanie úľového priestoru je však možné a prakticky uskutočniteľné.

Ako sme to robili?

Vyvinuli sme jednoduchý ale pomerne presný spôsob merania teplotných strát v rôznych typoch úľov. Podľa tohto postupu si môžte urobiť vlastné meranie.

Na meranie sme použili:

  • 250W ohrievaciu žiarovku
  • merač spotreby elektrickej energie
  • termostat s teplomerom
  • 2x polystyrénová doska o hrúbke 80 mm
  • nástavky rôznych konštrukcií a materiálov

Nová galéria už čoskoro!

Meranie sme uskutočňovali v v miestnosti pri uvedenej teplote v bezvetrí. Počas meraní bol každý nástavok zhora aj zospodu zakrytý polystyrénovou doskou hrubou 80 mm. Tepelné straty boli merané spotrebou elektrického prúdu v kWh tak, aby v nástavku bola dosiahnutá teplota 35°C. Výsledky teda hovoria o energetických stratách cez úľové steny.

Tabuľka 1: Energetické straty

Úľová stena

marec, apríl, ... , september

priemerná vonkajšia teplota 12°C

máj, jún, júl, august

priemerná vonkajšia teplota 14°C

Drevo 7 mm/polystyrén 20 mm/drevo 7 mm 233 kWh 137 kWh
Drevo 22 mm bez očiek 187 kWh 103 kWh
Polystyrén 40 mm 137 kWh 72 kWh
Polystyrén 80 mm 84 kWh 30 kWh

Tabuľka zobrazuje výsledky namerané v miestnosti pri uvedenej teplote v bezvetrí. V prírode je bezvetrie skôr výnimkou ako pravidlom. Ďalšie merania v exteriéri ukázali, že energetické straty pri nedostatočnej teplodržnosti stien v dôsledku vetra predstavujú ďalších približne 10%.

Záver

Lepšia teplodržnosť a z nej vyplývajúce nízke energetické straty vedú k záveru, že pre včelstvo je oveľa menej náročné požadovanú teplotu v úli vytvoriť a udržať

Vráťme sa k jednotlivým dôvodom prečo je dôležité aby bol úľ teplodržný už s vedomím o rozsahu energetických strát nameraných v nástavkoch.

  • Jarný rozvoj
    Treba zdôrazniť, že skorý jarný rast nie je výhodou iba v rýchlejšej príprave včelstva na jarnú znášku. Podstatnejšia je čím skoršia náhrada ubúdajúcich zimných včiel novými včelami schopnými zabezpečiť jarný rozvoj
  • Vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania
    Ako sme už spomenuli, je to práve vyhrievanie úľového priestoru v čase plodovania čo predstavuje najväčšiu náročnosť na energiu. Vykurovacím obdobím v ľudských príbytkoch sú jesenné a zimné mesiace, u včiel presne naopak. Teplota sa nepohybuje okolo 20°C ako v našich príbytkoch, ale dosahuje až 35°C. Spotreba medu na vyhrievanie je veľmi vysoká!
  • Náhle zmeny vonkajšej teploty
    Úle s dostatočnou teplodržnosťou vyrovnávajú výkyvy teplôt a včelstvo nemusí na ne reagovať
    Zásoby medu sa nespotrebujú na dosiahnutie požadovanej teploty ako je obvyklé v úľoch bez dostatočnej teplodržnosti

Naše riešenie

Úľ HiveTD svojou konštrukciou a použitými materiálmi zabezpečuje vysokú mieru teplodržnosti. Straty energie sú minimalizované na najnižšiu možnú mieru, preto sú aj medné výnosy vyššie. Rozvoj včelstiev je skorý a mohutný, a včelstvo je pripravené využiť bohatú ponuku nektáru v jarnom období.

Odporúčame prečítať si aj článok o našom výskume energetických strát a dopade na klieštika včelieho.

Použitá literatúra:

ČAVOJSKÝ, Valent a kol. 1981. Včelárstvo. Bratislava : Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov, n.p., 1981. 628 s.